Nemocnice a zdravotnícke zariadenia sa čoraz častejšie stávajú terčom kybernetických útokov. Útočníci vedia, že ide o kritickú infraštruktúru, kde aj krátky výpadok môže ohroziť ľudské životy. Zároveň tu existuje obrovské množstvo citlivých dát – zdravotné záznamy, osobné údaje pacientov či výsledky výskumov. To robí zo zdravotníctva lukratívny cieľ pre hackerov aj štátom podporované skupiny.
Prečo sú nemocnice zraniteľné
- Zastaralé IT systémy – v nemocniciach sa často používajú staršie prístroje a softvér, ktorý už nedostáva bezpečnostné aktualizácie.
- Kritická prevádzka – zdravotnícke zariadenia si nemôžu dovoliť dlhé odstávky, čo sťažuje pravidelnú údržbu.
- Nedostatok financií a personálu – bezpečnostné tímy v nemocniciach bývajú poddimenzované.
- Prepojenie s IoMT (Internet of Medical Things) – pripojené prístroje a senzory rozširujú útočnú plochu.
Typické útoky na zdravotníctvo
- Ransomvér – zašifrovanie systémov a požiadavka na výkupné, ktoré môže paralyzovať celú nemocnicu.
- DDoS útoky – zahltenie nemocničných sietí, čo znemožní prístup k aplikáciám a údajom.
- Únik zdravotných dát – krádež pacientskych záznamov, ktoré sa predávajú na čiernom trhu.
- Phishing – lekári alebo administratívni pracovníci sú často cieľom falošných e-mailov, ktoré šíria malvér.
- Útoky na zdravotnícke prístroje – manipulácia so zariadeniami môže priamo ohroziť pacientov.
Dôsledky kyberútokov na nemocnice
- Výpadky kritických služieb – od registra pacientov po diagnostické prístroje.
- Ohrozenie života pacientov – oneskorená alebo znemožnená zdravotná starostlivosť.
- Finančné straty – náklady na obnovu, pokuty za porušenie GDPR, strata dôvery pacientov.
- Reputačné škody – pacienti aj verejnosť strácajú dôveru v inštitúciu.
Ako sa nemocnice môžu chrániť
- Pravidelné aktualizácie systémov a prístrojov – aj keď je to náročné, je to kľúčová prevencia.
- Zálohovanie dát – funkčné a testované zálohy umožnia obnovu po ransomvérovom útoku.
- Segmentácia siete – oddelenie prístrojov od administratívnych systémov.
- Bezpečnostné školenia personálu – zamestnanci musia rozpoznávať phishing a podozrivé aktivity.
- Silná autentifikácia a kontrola prístupov – každý používateľ má mať len práva, ktoré nevyhnutne potrebuje.
- Monitoring a incident response – schopnosť rýchlo odhaliť útok a reagovať naň.
- Spolupráca so štátnymi a regulačnými orgánmi – zapojenie národných CSIRT tímov a dodržiavanie noriem (napr. NIS2).
Kybernetické útoky na nemocnice sú ukážkou toho, ako sa digitálne hrozby stretávajú s reálnym svetom. Ochrana zdravotníckych zariadení preto nie je len otázkou technológie, ale aj etickou povinnosťou – ide totiž o bezpečnosť a životy pacientov.
Zanechať komentár