Kybernetická špionáž: keď cieľom nie sú peniaze, ale informácie

Kybernetické útoky si väčšina ľudí spája s finančnými stratami, krádežou identity alebo ransomvérom. Existuje však aj iný typ hrozby, ktorý sa nesústredí na okamžitý zisk, ale na získavanie strategických informácií – kybernetická špionáž.

Čo je kybernetická špionáž

Ide o cielené útoky, ktoré majú za cieľ tajne získavať citlivé dáta. Útočníci sa snažia preniknúť do systémov vládnych inštitúcií, firiem alebo výskumných centier a dlhodobo z nich odčerpávať informácie. Na rozdiel od bežného kyberzločinu je cieľom nie zisk peňazí, ale strategická výhoda.

Kto za útokmi stojí

  • Štátom podporované skupiny – využívajú kybernetickú špionáž ako nástroj geopolitického boja.
  • Konkurenčné firmy – niekedy sa snažia získať obchodné tajomstvá alebo technológie.
  • Hacktivisti – môžu získavať a zverejňovať informácie z ideologických dôvodov.

Typické ciele

  • vládne agentúry a armáda,
  • výskumné a technologické spoločnosti,
  • energetika a kritická infraštruktúra,
  • médiá a diplomatické organizácie.

Používané techniky

  • Spear-phishing – veľmi cielené podvodné e-maily s malvérom.
  • Zero-day zraniteľnosti – zneužitie doposiaľ neznámych chýb v softvéri.
  • APT (Advanced Persistent Threats) – dlhodobá infiltrácia siete s cieľom nepozorovane zbierať dáta.
  • Malvér a rootkity – skryté programy, ktoré monitorujú a prenášajú informácie.

Dopady kyberšpionáže

  • strata obchodného know-how a konkurenčnej výhody,
  • ohrozenie národnej bezpečnosti,
  • poškodenie reputácie organizácie,
  • dlhodobé finančné straty v dôsledku úniku dát.

Ako sa brániť

  • Dôsledná segmentácia sietí a viacúrovňová bezpečnostná architektúra.
  • Detekcia anomálií v sieťovej prevádzke pomocou SIEM a XDR systémov.
  • Pravidelné aktualizácie a patchovanie softvéru.
  • Vzdelávanie zamestnancov, aby vedeli rozpoznať spear-phishingové útoky.
  • Medzinárodná spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zdieľania hrozieb.

Kybernetická špionáž je tichá a dlhodobá hrozba. Jej cieľom nie je okamžitá škoda, ale získanie moci prostredníctvom informácií. Preto patrí medzi najnebezpečnejšie formy kybernetických útokov, proti ktorým musia bojovať nielen firmy, ale aj celé štáty.